Týždeň v peči

V telefóne mi pípne esemeska: "Pan Kosir, nesiel by si na buduci tyzden do Ospu? Buduci tyzden, na tyzden."

Osp? Hmmm, tak tam sa chystám už pol roka a zrazu mi niekto naservíruje lezecký výjazd na zlatom podnose. Neodradí ma ani to, že z ostatných účastníkov poznám len Evu. Lezecká promiskuita je predsa podľa múdreho uja (Dave MacLeod) vec vítaná.

Prvú noc spíme u Dušana v kultovom hosteli Xaxid. Poľkí spolunoclažníci sa lúčia so slobodou a s postupujúcou nočnou dobou sa zvyšuje hlučnosť a kadencia nadávok. O druhej nad ránom je to zhruba na úrovni 2 x kurva v jednej vete. Poznámka do hviezdneho denníka: doplniť zásobu štupľov do uší do lekárničky.

Ráno sa rozliezame v položenejších cestách na Babne. Na zoznámenie leziem Love story (5c), Mirage (6a), Sobotna priloga (6a+), Chat noire (6b), Tarantela (6b+). Paťo medzitým vybavuje nocľah u pána legendárneho alpinistu (Silvo Karo). Sťahujeme sa do jeho historického baráku priamo pod skaly v Ospe. Dom nie je ešte dokončený, ale nám stačí málo: strecha, kuchyňa a fľaša domáceho slovinského vína.

Večer sa pri rozkúrenej peci a fľaške Dušanovho domáceho venujeme bezbrehému tliachaniu. Eva nás neprestáva udivovať extravagantnými historkami z jej života (Dan Brown o tom už určite píše knihu). Paťo, ako devítkový lezec, nás zase uvádza do tajov športového lezenia. Niektorí z nás prvý krát počujú pojmy ako: bobule, semeno z gayov (gainer), predcvaknutá expreska (jedna, dve), vyprdieť sa v ceste (moje obľúbené).

Ďalší deň ideme pozrieť do peče. Ako lamerom nám zostáva len motkanie sa v ľavej časti, kde sa nachádzajú aj ľahšie cesty. Vrámci naberania vytrvalosti dávam, 2 x 5b, 2 x 6a, 6b a Lukovu za 6b+ na flash. Paťo mi vyberá projekt, v ktorom by som sa mal hojdať najbližšie dni: obľúbené Jumbo za 7a/a+. Prvý oťukávací pokus vyzerá celkom nádejne, všetky kroky sú leziteľné aj keď na hranici. On sám naberá vytrvalosť pokusovaním v previsnutej marhe zvanej Rock'n'Roll (7c/c+).

Je pondelok, po víkendových davoch nie je ani stopy. Poldňový restday začíname ranným výbehom na Babnu. Ešte o tom nevieme, ale dnes pôjde karta najmä Eve. Motivácia jej nechýba, a tak po rozlezení nastupuje do Tarantely za 6b+. Za masívneho povzbudzovania vybojuje svoju prvú sedemplusku na druhý pokus. Tomášovi sa tiež darí, lezie nejaké šesťáčko, čím tiež posúva svoju hranicu. Mňa zabíja hneď druhá línia s charakteristickým názvom Killing me Softly (6a+). V previsnutých hadoch mi bleskurýchle natečie a ani nestihnem zakričať a už hádžem držku. Poctivá sedma. S božou pomocou sa prebojujem k zlaňáku. Na popravenie morálu dávam ešte krásnu kolmicu Mr. Hilti (6b+) na flash. Po ceste na obed ideme ešte opáčiť sektor Banje (nad Vasjo). Na hornom lane si pozriem ďalšiu klasiku menom Jonathan Livingstone (7a). Zvyšná oddychová časť dňa spočíva v návšteve reštiky a okuknutí skál v Črnom kale.

Prichádza deň, kedy by sa už patrilo aj niečo hodnotnejšie vyliezť. Premotivovanosť však u mňa koliduje s nedostatkom regenerácie. Zmôžem sa na rozlez v Harrym Potterovi a idem dať ostrý pokus do Jumba. Pod kľúčovým bouldrom nevládzem ani cvaknúť express a hádžem slušnú držku. V ten deň dám ešte dva pokusy, ale stále robím chyby a zbytočne improvizujem, čo ma stojí veľa síl. V centrálnej časti peče ešte skúšam preliezť Tazio (6c+). Na pohľad ľahká korisť je v skutočnosti jedovatá kolmica po oblinách. V kombinácii s brutálnym úpekom z toho nemohlo byť nič hodnotnejšie ako osemmínuska na 4 odsady.

Na vylepšenie celkového morálu v družine ideme do Koperu na nákupy proviantu. Večerné grilovanie je famózne. Čerstvá pleskavica, grilovaná zelenina, kuriatko a k tomu orosený Laško. Mňam, ťažká pohoda.

Ráno vyhlasujem osobný restday bez ohľadu na ostatných. Budem len fotiť a istiť. Behom pol hodiny svoju zásadu poruším. Trestom je pre mňa potupné spustenie z tretieho borháku Jebigy. Dnes nemám svoj deň, ale motať sa pod skalami a pozerať na ostatných ma tiež nebaví. Po tom ako Eva onsajtla Indijanku (6a+), si hovorím, že by som to tiež mohol skúsiť. Dobre viem, že oslizené vápencové špáry je presne to, čo nemám rád. Po dvadsiatich minútach sa prebijem k zlaňáku oslepený potom, ktorý mi steká do očí. Ukrutný boj. Peklo, pekelné.

Paťo nedáva znať únavu a pokusuje krásnu 30 metrovú líniu Osapska (7c), ktorej najťažší flek je v položených hladkých platniach. Eva si na utvrdenie klasifikácie vyberá silovejšie šesťbéčko Alenka L.T. Nedarí sa jej zaknihovať prelez ani na druhý pokus, lebo nepočúva hlas svojho unaveného tela. Melieme z posledného okrem nezmara Patrika, ktorého upodozrievam z dopingu. Namiesto vína popíja jonťáčiky a semeno z gayov. Apropo víno. V ten večer sme kúpili u tety Elice dva litre domáceho za cenu liter a pol (asi sa pomýlila). Elica je srandovná babička, ale tie klepky do vínka dávať nemusela.

Ráno sa cítim, ako keby som vypil sedmičku rumu. So slušnou opicou sa spolu s ostatnými suniem smer Mišja peč. Dnes nás čaká len ľahučký výklus a poobede fičíme domov. Posedím si ešte v technickej ceste Sorinina (tuším 6c). Pravdupovediac som Paťovi neveril, keď vyhlásil, že je to jedna z najťažších ciesť čo v peči liezol. Mierne položený kvak po super ostrých spoďáčikoch a neexistujúcich nohách. Chuťovka.

Po mega hambáči vo Viki Burgeri sa vydávame na cestu domov. Rozmýšľam, či mi do nedeľe dorastie koža na prstoch. Mám totiž v Jelenci nejaký projektík z minulého roka, ktorý by sa patrilo vyliezť.

Účastníci: Eva Leitnerová, Tomáš Straka, Patrik Barjak a Martin Kosír.

Dátum: 16. - 22. apríla 2010

2. máj 2010
Martin Kosír

Galéria: Osp a Mišja peč

Osp a Mišja peč